Holuby chovám od roku 1960. Prvé poštové holuby som mal od pána Jankuliaka z Námestova. Ako 13 ročný som sa s pánom Jankuliakom vybral na 3 dni na Ostravsko za pánom Zaržickým a pánom Sokoličkom do Opavy. Doniesli sme pár holubov. Potom neskoršie v roku 1973 som mal holuby od pána Jirgala z Chomutova a pána Dolihala z Brna. Na tie roky to boli vynikajúce holuby. Tá oblasť bola ešte OZ Liptovský Mikuláš. Do nej patril okres Martin, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš. Bolo nás vtedy 440 chovateľov. Už vtedy som sa stal majstrom oblasti.
Lenže to už je dávna doba. Z toho sa nedá žiť. Spomeniem si na tú dobu, na vynikajúcich chovateľov ako Vlado Gelčinský, Jano Knap, Štefan Vrobel, Vajzer, Kubčo, Kozlík, Hubka, Davidík, Pytlíček, Druska. To boli výborní kamaráti, nie ako teraz, keď je medzi nami obrovská závisť a nenávisť. V roku 1989 mi vykradli holubník. Pre každého chovateľa je to obrovská rana a bola aj pre mňa.
Pri holubárskom športe treba mať aj šťastie na kamarátov. Zoznámil som sa s Vladom a Jurajom Lašom, Richardom Majtanikom, Štefanom Šuttym, ktorí doniesli na Slovensko holuby od Klimkamera. Boli to vynikajúce holuby, s ktorými som sa stal majstrom oblasti. V časopise sa raz vyjadril Milan Richtárik, že na Slovensko boli dovezené doteraz najlepšie holuby. Aj ja sa prikláňam k tomuto názoru. V roku 200 som kúpil od pána Vidholda 4 mladé. Všetky sú v chovnom oddelení.
Za tieto úspechy, ktoré som dosiahol , vďačím svojej manželke, ktorá ma veľmi podporuje. Na Orave sú tažké podmienky na chov. Ak príde dážď a hmla holuby priletia po Terchovú a dosť. Na Orave býva väčšinou zlé počasie, hmla a dážď. Potom sú veľké straty.
Môj názor na Majstrovstvá Slovenská je, že na 30 oblastí je 30 majstrov majstrov Slovenska. A preto neuznávam tieto majstrovstvá.
Holubárstvo na Slovensku upadá, strácajú sa členovia. Vinu za tento stav by som pripísal veľkochovateľom, ktorí majú 150-300 holubov. Áno, majú peniaze na chov a tým znechucujú menších chovateľov. Majstrovstvo majú potom dopredu vyhrané. Porazia ich počtom holubov-silou.
V športe by sme mali mať rovnaké podmienky. Za starších časov sme mali evidenciu približne 40 ks. Dalo by sa to aj teraz pre 60-70 ks. Berme si príklad z Poľska. Tam majú dtružstvá 50 ks a veľkochovatelia majú viacej družstiev.
Terajšia výpočtová technika umožňuje veľmi rýchlo spracovať výsledky a evidenciu v súťaži. Napríklad si zoberme futbal : Real Madrid pred sezónou musí nahlásiť súpisku 20 hráčov a dosť. Pritom majú hráčov aj na 4 ďalšie družstvá.
U nás sa slabí chovatelia spájajú do dvojíc, aby konkurovali veľkochovateľom a potom to zvádza ku podozreniam, že podvádzajú.
Dalo by sa veľa popísať za tých 50 rokov holubárčenia.
Na záver by som chcel popriať všetkým chovateľom veľa zdravia a šťastia v holubárení.
Marcel Meško, chovateľ poštových holubov
